Orgovánové fotenie

 


Priznám sa vám k jednej veci... fotenie ma v posledných mesiacoch nevedelo nijako nadchnúť. Márne som hľadala inšpiráciu, chuť jednoducho neprichádzala. Práve naopak, cítila som tlak z toho, aby bolo všetko dokonalé a často som sa do fotenia nepustila, pretože som si myslela, že na to potrebujem veľa času. S nedávnou chorobou som si v hlave všetko premietala a kládla si otázky ako Má to všetko vôbec zmysel?, Čo tým chcem povedať? Baví ma to ešte? Baví to vás? ... Všetky tieto otázky viedli k rozhodnutiu, že chcem ubrať! Ubrať na dokonalosti, ktorú mám stále pred očami. Ubrať čas, ktorý trávim zbytočným plánovaním. Namiesto toho chcem fotiť to, čo vidím a čo sa mi páči v danom okamihu. Chodiť s otvorenými očami a vnímať krásu okolo seba. Presne takto vzniklo aj toto spontánne orgovánové fotenie pre Pemberly. Ako sa vám pozdáva?

Majte sa pekne, Alexandra

Obdĺžníkový drevený kôš - veľký


Veľké nožnice sú u nás už nestárnuca klasika ♥


Nie je pochýb, že veľký džbán Einar sa stal ihneď mojim favoritom. Má takú akurátnu veľkosť na kvety zo záhrady. Na vrchu je navyše zúžený a kytičku si tak viete krásne vytvarovať. Malé odrezky si vždy nájdu miesto v jeho menšom prevedení. Malý džbán Einar je tak jeho super parťák.


Celá sada Einar je veľmi zaujímavá. Vo vnútri je s glazúrou (bielou alebo hnedou) a z vonkajšej strany je matná a bez glazúry. Nájdete ju TU


Obdĺžnikový drevený kôš - veľký je parádny na kvetinovú sezónu, ktorá sa nám pomaly rozbehla! Krásne si do neho nazbieram aj väčšie kvetiny a bezpečne ich odnesiem domov...


Ideme ďalej!


Ahojte, dnes to bude jeden z tých príspevkov, ktoré sa nepíšu ľahko. Dlho som rozmýšľala, či to vôbec na blog dávať... je však mojou súčasťou a tiež si myslím, že by sa o tejto téme malo rozprávať. Nie je to nič, za čo by sa človek mal hanbiť alebo to skrývať.

Posledný rok nás toho veľa naučil a ani som netušila, že tento nás toho naučí ešte viac. Vždy som si myslela, že keď budem dodržiavať pravidlá a budem opatrná, tak nás Covid v rodine obíde. Dlho sa nám to darilo a nechcelo sa mi veriť, že by nám ho mohol domov doniesť náš najmladší člen. 4 dlhé mesiace sme ho nechávali doma a s manželom sme niekedy už z posledných síl pracovali z domu. Po Veľkej noci sme sa ho rozhodli dať späť do škôlky a koncom apríla prišla správa, že v škôlke sa vyskytol Covid. O pár dní neskôr už aj v Danilkovej triede. Poctivo sme bežali na testovanie, ktoré nás všetkých vyhodnotilo ako negatívnych. Karanténa nám však bežala a tak sme zostali doma...

Keď o pár dní Danielko dostal v noci teplotu, začali sme sa obávať. Posledných 6 mesiacov užívam inhalátor, ktorý mi pomáha ľahšie dýchať. Minulý rok som prekonala vírusové ochorenie (nie Covid-19), ktoré mi výrazne zhoršilo dýchanie a preto som mala vážne pochybnosti, ako bude celé ochorenie prebiehať. Danielko bol však ďalšie dve testovania negatívny. Okrem zvýšenej teploty a upchatého nosa mu v podstate nič nebolo a tak sme si povedali, že zrejme niekde prechladol. Keď som sa ja v sobotu v noci zobudila na zimnicu, tak ma Covid vôbec nenapadol. To som predsa iba prehnala prácu na záhrade! Myslím, že to, že som si tento fakt nepripustila, bolo veľmi dôležité. V pondelok som s Danielkom bežala opäť na testovanie a nechala som si urobiť test aj ja... bol pozitívny. Zaujímavé je, že Danielkovi vyšiel test 4x negatívny. Príznaky sme mali veľmi podobné, nakoniec sme obaja stratili aj čuch. Mňa to predsa len zobralo viac a vyplo ma na niekoľko dní  - nechcem tu však zachádzať do podrobností a verím, že to pochopíte. Aj dnes som stále slabá, točí sa mi hlava a uvedomujem si, že "návrat" bude ťažší...

Som však rada, že som bola zaočkovaná aspoň prvou vakcínou. Plus si myslím, že to celé mohlo dopadnúť aj celkom ináč, keby som nedostala odbornú radu od lekára, ktorý sa tomuto ochoreniu venuje. Ja by som sa chcela od srdca poďakovať hlavne môjmu bratrancovi, ktorý sa do toho celého obul. Zistila som, že je veľa ľudí, ktorým na mne záleží ♥

Určite sa pýtate, čo zvyšok rodiny. Manžel je momentálne 2-3 týždne po prvej vakcinácii a okrem straty čuchu mu nič vážnejšie nebolo/nie je. Testovanie u neho a Ninky tiež nič neukázalo a uvidíme, čo zachytí presnejší test. Nie je ešte koniec, musíme však ísť ďalej... pomaly, pekne deň po dni...

Alexandra

PS: týmto príspevkom v žiadnom prípade nechcem spochybňovať dodržiavanie opatrení. Naopak, myslím, že za ten rok sme sa toho o liečbe dozvedeli viac a my sme mali viac možností s ním bojovať. 

 

Ruže Kordes



{spolupráca so SLOVENSKÉ TRVALKY} 

Už minulý rok som do svojej záhrady zaradila ruže Kordes. Pochádzajú z Nemecka a pestujú sa a šľachtia od roku 1887. Mňa v prvom rade zaujali tým, že ich kvety vydržia aj najnáročnejšie poveternostné podmienky a lupene len tak ľahko neopadávajú. Vo váze vydržia tiež veľmi dlho. Ďalšou výhodou tejto značky je to, že sú odolné voči chorobám. Mňa na jednej konkrétnej popínavej ruži každý rok trápi čierna škvrnitosť. Ruža to je krásna, ale po napadnutí už ani veľmi nie. Plánujem ju preto presadiť do sadu, ktorý je vzdialený od iných domov a verím, že tam by sa jej mohlo dariť (nemala by ju tu opäť čierna škvrtnitosť napadnúť). Nahradím ju ružou Rose de Tolbiac, ktorá dorastá až do 250 cm a má nostalgickú ružovo-marhuľovú farbu. Táto ruža bude pred domom, pri bráničke a verím, že tam krásne vynikne.

Ďalšie Kordes ruže budem sadiť do rozšíreného záhonu popri novom chodníku. Rozpis jednotlivých rastlín som spisovala v príspevku TU. Do stredu tohto záhonu chcem zasadiť jednu vyššiu ružu - Sebastian Kneipp. Vyššou myslím 120 cm. Je bielej farby. V tomto záhone už mám jednu podobnú Kordes ružu - Summer memories. Tá kvitne celé leto a jej kvety sú skutočne odolné.

Bližšie ku okraju som sa rozhodla vysadiť dve nižšie ruže. Prvou je Madame Anisette, ktorá dorastá iba do 80 cm. Jej kvety sú bielo-marhuľovej faby a mali by aj voňať. Ďalšou je Cremosa, ktorá je typická pre svoju ružovo-marhuľovú farbu.

3 rovnaké ruže som sa rozhodla posadiť popri budúcej terase. Majú iba 50 cm, biele jednoduché kvety a volajú sa Innocencia. Patria ku opakovane kvitnúcim.

Všetky Kordes ruže mám z online obchodu Slovenské trvalky. Priebežne sortiment ruží dopĺňajú aj o ďalšie. Výhodou je, že sú doručované v kontajneroch a môžu sa tak sadiť počas celej sezóny.

Ako sa vám pozdáva môj výber Kordes ruží? Alexandra






Záhon plný narcisov


... prvý rok svojej existencie. Do ďalších rokov to však vyzerá sľubne, čo myslíte? Narcisy som dlho vo svojej záhrade odmietala. Veď predsa žlté kvety neprichádzajú do úvahy :-) Až pred rokom som si uvedomila, ako dokážu záhradu na jar oživiť a to hneď od jej začiatku.

V záhone v tomto čase zatiaľ nič nekvitne a preto sú narcisy veľmi vítané. Je to odroda Replete, ktorá kvitne trochu skôr. Na jeseň som ich kúpila v Lidl. Boli balené po 2,5 kg a stáli iba pár eur. Tento rok budem mať opäť oči na stopkách - chcela by som ich posadiť pred dom na ulicu. Niečo v štýle anglického parku - ostrovčeky v trávniku.

V tomto záhone som zvolila trochu inú schému výsadby. Zvyčajne sa narcisy sadia v skupinách po viac kusov cibuliek pri sebe. Keďže som tento záhon chcela mať zakvitnutý celý, tak som ich vysadila po jednej cibuľke kde tu. Škoda, že sa mi to na fotkách nepodarilo zachytiť také, aké to v skutočnosti je... Keď sa na záhon pozriete z diaľky, celý žiari. Malo to veľký význam ich takto vysadiť! Mám ešte dva ďalšie, kde som však zvolila skupinkový spôsob. V týchto záhonoch mám vysadených aj omnoho viac odrôd. O tých ale nabudúce...

Majte fajn týždeň, Alexandra








Sezóna narcisov je v plnom prúde

 

Na jeseň som vysádzala dosť veľa narcisov. Rôzne druhy tak, aby nakvitali postupne. Už tretí týždeň sa teraz teším z ich žiarivých farieb na záhrade. Až mi je ich ľúto ich nazbierať. Posledné dni však výdatne pršalo a to bola vhodná príležitosť tak urobiť. Prvé kvietky zo záhrady boli síce mierne ofrkané od zeme, na kráse im to podľa mňa neubralo.

Do väčšieho džbánu som nakombinovala druh Minnow s Replete. V malom je taká mini odroda, ktorú už ani netuším odkiaľ mám... Sú však rozkošné ♥

Majte sa pekne, Alexandra

PS: ak sa vám páčia moje šaty, tak si pozrite ponuku na Marie Zelie





Puškínia scilovitá - jarná kráska


Po tom, čo odkvitnú snežienky, prekvapí vás svojou krásou puškínia scilovitá. Kvitne skoro na jar - už od marca. Je to kvetina, ktorá vyrastá z cibuľky. Ako všetky na jar kvitnúce cibuľoviny, sadí sa aj puškínia na jeseň, od septembra. Vhodná je na sadenie do skupín a dokonca si z nej viem predstaviť aj vysadenú celú plochu v trávniku. Údajne je vhodná aj na pestovanie v črepníkoch rovnako ako tulipány. Pochádza z Kaukazu a tak o jej odolnosti nemôže byť pochýb. Dorastá do výšky 10 - 15 cm. Stonky kvetov sú dostatočne dlhé, aby ich bolo možné umiestniť v menšej váze. Všimla som si, že z jednej cibuľky najskôr vyrastie prvý hustejší kvet a za ním vyrastá ešte jeden. Síce menší, ale predlžuje sa tak doba kvitnutia.

Cibuľky som minulý rok mala z obchodu osiva-semena.sk (bola to spolupráca). Momentálne sú cibuľky nedostupné, ale môžete si nastaviť sledovanie TU. Ja tak určite urobím, pretože si plánujem vysadiť ďalšie. Za pár centov si môžete kúpiť veľa cibuliek, ktorých kvety vás na jar milo prekvapia.


Ako sa vám páči tento kvietok? Poznáte ho?


Majte sa pekne, Alexandra



Predpestovanie georgín a ďalšie záhradkárske práce

 

Uplynulý víkend bol zoznam záhradkárskych prác skutočne plný. Ako prvé v ňom svietila úloha predpestovania georgín. Táto forma pestovania georgín sa mi veľmi osvedčila. Pomáha mi ich uchrániť pred slimákmi a zároveň predĺžiť dobu ich kvitnutia. Dôvody a postup som minulý rok spísala TU. Tento rok sme si s Miškou opäť objednali georgíny z Fam Flower Farm. Niekoľko sa mi ich tiež podarilo prezimovať. Tento rok však prvýkrát budem mať georgíny aj z Louky kvet, na ktoré som veľmi zvedavá. Oni totiž podľa mojich informácií nepredávajú hľuzy, ale zakorenené rastlinky (vytvorené odrezkami).

V sobotu som tiež odstránila jahody z jedného záhonu. Rozhodli sme sa ich na záhrade viac nepestovať. Ani jeden rok sme z ich nič nemali. Všetko kvôli slimákom... Niekoľko rastliniek som presadila do črepníkov, ktoré budú v sezóne na studni. Verím, že sa im tam bude opäť dariť - pred pár rokmi sme ich tam tiež mali a bolo to super. Zvyšok rastlín putoval ku susedke :-)

V sobotu sa mi tiež podarilo zostrihať posledné ruže a levanduľu. A musím sa vám s niečim priznať - v nedeľu som ledva chodila :-) Nebola som v stave ísť dokončiť plánované úlohy. V pondelok preto ešte rýchlo pôjdem pohnojiť ruže, pretože je už najvyšší čas. V utorok má u nás silno pršať a preto by som tiež rada vyčistila posledný záhon.

Verím, že nám dážď konečne prebudí prírodu a vypukne jarné divadlo ♥ Veľmi sa na to teším...


Majte pekný týždeň, Alexandra


PS: takmer som zabudla - manžel cez víkend urobil časť obrubníkov ku novému chodníku! O tom ale nabudúce...









Related Posts Plugin for WordPress, Blogger...