August sa mi vždy zdá byť zvláštnym mesiacom. Ešte má v sebe horúci dych leta, no zároveň už jemne šepká o jeho konci. Tento rok bol obzvlášť štedrý. Tri týždne oddychu, ktoré som si dopriala, mi dodali pocit, akoby sa čas na chvíľu zastavil. Najprv to boli Atény a osrov Milos, o ktorých som vám už rozprávala TU. Stále sa v pamäti vracajú obrazy tyrkysového mora a úzkych uličiek, kde sa človek stratí len preto, aby znovu našiel samého seba. Potom však prišla aj iná, rovnako vzácna kapitola a to výlet do Krakova. Staré mesto so svojou atmosférou, kaviarničkami, vôňou kávy a pirôh. K tomu výstava Harryho Pottera, ktorá rozžiarila detské oči a pravdupovediac aj tie moje.
August bol plný malých, ale dôležitých okamihov ako spoločné prechádzky v prírode, keď slnko zapadalo za kopce. Plná náruč dubových vetvičiek a tvorba venca. Popri tom všetkom sme sa konečne mohli pustiť aj do nových záhradných projektov. Po horúčavách sa dalo znovu chytiť do rúk lopatu, zem bola vláčna a voňavá, akoby čakala, kým ju prebudíme. Fotenie išlo tentoraz trochu bokom. Možno aj preto, že som si dovolila viac prítomnosti než zachytávania okamihov. Zato zaváranie a zber úrody sa nedali odložiť. Plné košíky paradajok, letných jabĺk a cukiet pripomínali, že leto nám ešte stále má čo ponúknuť. V kuchyni to voňalo a ja som mala pocit, že si uchovávam kúsok augusta aj na chladné dni, ktoré prídu.
A tak sa lúčim s mesiacom, ktorý mi daroval oddych, dobrodružstvo aj obyčajné chvíle doma. September už stojí na prahu a nesie so sebou nové výzvy a rytmus.
Majte sa pekne, Alexandra
Žiadne komentáre