Jeseň je dlhé roky moje najmenej obľúbené ročné obdobie. Vôbec nechápam, ako som sa k tomu dopracovala, pretože až do mojich 30tich narodením bol opak pravdou. Práve vtedy som si začala najviac užívať práve leto a stále tvrdím, že končí až mojimi narodeninami v druhej polovici septembra. Na jeseň som sa tým pádom začínala tešiť až vtedy, keď bola naozaj všade okolo nás. A keďže žijeme v dobe, kedy v novembri začína predvianočné obdobie, tak jeseň bola extrémne krátka. Tento rok som to teda skúsila trochu inak...

Už začiatkom septembra som si kúpila všetky jesenné kvety, ktoré som chcela mať na terase. Vtedy som sa trochu bála, či to nie je príliš skoro. Či do skutočnej jesene neodkvitnú, alebo neuschnú. Vresy, chryzantémy, okrasné kapusty a ďalšie rastliny však pri dobrej starostlivosti vydržali oveľa viac, ako som čakala. Niektoré sú dnes dokonca krajšie ako na začiatku. Budúci rok to teda urobím úplne rovnako. Chcem si totiž jeseň začať všímať skôr a dopriať si na ňu čas. Nie až koncom októbra, keď je už vonku chladno a dni sú krátke, ale postupne počas septembra. 

A čo babie leto? Pre mňa to je obdobie, kedy si to doma človek môže postupne meniť na jeseň. Najskôr kvety. Keď dozrejú tekvice, tak tie. Keď sa začne skôr stmievať, tak pribudnú petrolejky a sviečky. A keď už je večer ozaj chladno, tak príde čas aj na deky.

Čo je pre mňa ale dôležité, tak aby základné veci ako košíky, kvetináče, polievacie kanvy zostávali počas kažej sezóny. Sú to také moje základné kúsky, ktoré nemusím po jednej sezóne odkladať, pretože vyniknú naozaj vo všetkých. Dajú sa presúvať, kombinovať počas celého roka. Domov predsa nepotrebuje veľký rozpočet a kompletnú premenu, stačí pridať drobnosti podľa nálady a prípadne aj aktuálnych trendov a sezóny. Vyrobiť si jesenné vence, ktoré vydržia až do Adventu. A jednoducho si vychutnať krásne dni vonku...

Majte sa pekne, Alexandra

... vybaví sa mi vôňa detstva. Záhrada pri dome, kde sa ich ťažké kvety lámali pod vlastnou krásou. Bordové obláčiky v tráve, vždy trochu nakrivo.

Dnes už kvitnú aj v mojej vlastnej záhrade. Niektoré nežné pudrové, iné sýte ako malinový sorbet. Každý rok sa snažím pridať aspoň jednu novú odrodu, pre ten zvláštny pocit, keď ich po prvýkrát uvidím kvitnúť.

Aj vy ste si uvedomili ako jemne sme sa presunuli do leta? Rána už zrazu nie sú chladné, svetlo v záhrade sa mení na zlaté, teplé a trochu lenivé. Všetko sa spomaľuje, tráva rýchlejšie schne a ja hľadám tieň pod stromom či slnečníkom. Práve v tomto prechode zo sviežeho mája do plného leta majú pivónie svoje najkrajšie predstavenie. Mnohí si myslia, že pivónie sú májové kvety a po ich hlavnej sezóne už záhrada stratí to romantické kúzlo. No stačí si prochu premyslieť výber a môžeme sa z nich tešiť až do konca júna. Presne preto rada vysádzam neskoršie kultivary, ktoré rozkvitajú postupne a predlžujú obdobie ich kvitnutia. Skúste preto nabudúce vysadiť kombináciu skorých a neskorých odrôd. K tým neskorším patria napríklad AMABILIS, ktorú kúpite TU. Túto konkrétnu odrodu nájdete aj u mňa a kvitne až do druhej polovice júna.

Tento rok som pivónií nazbierala viac než zvyčajne. Rozložila som ich po dome. Boli v spálni, kuchyni a dokonca aj kúpeľni pri mojej obľúbenej sviečke LIPA od LaFormula. Keď sa zapáli, rozvonia ako letný podvečeer niekde pri dedinskej kaplnke, trochu nostalgicky, trochu magicky a už iba chýbajú poletujúce svätojánske mušky.

A tak ležím večer vo vani, pozerám na ťažké kvety vo váze a viem, že leto je tu v plnej sile. Pomaly so svetlom, ktoré zostáva pár týždňov dlhšie a s vôňou čerstvých kvetov prinesených zo záhrady.

Majte sa pekne, Alexandra