Na Taliansku mám rada, že človek nemusí mať úplne presný plán, aby zažil peknú dovolenku. Stačí auto, dobré ubytovanie, pár miest, ktoré chcete vidieť a ochota niekde po ceste jednoducho zastaviť. Tento rok sme si ako základňu vybrali okolie Sarzana, malé mesto na hranici Ligúrie a Toskánska. Nebývali sme priamo pri mori, čo môže na prvý pohľad vyzerať ako nevýhoda, no pri cestovaní autom to robíme zámerne. Ubytovanie trochu ďalej od pláže nám umožňuje jednoduchšie parkovanie, pokojnejšie večery a zároveň sme autom boli za chvíľu tam, kam sme sa práve rozhodli vyraziť.
A práve táto sloboda sa nám na celej dovolenke páčila najviac. Jeden deň more, ďalší deň historické mesto, potom zmrzlina v Lucca, večer prechádzka Sarzanou a medzi tým spontánne zastávky, ktoré by sa do dokonale naplánovaného itinerára možno ani nezmestili.
Ligúrske pobrežie
Prvé dni sme venovali pobrežiu. Ak máte radi malé zátoky, čistú vodu a miesta, ktoré nepôsobia ako jedna veľká turistická pláž, Ligúria je podľa mňa nádherná.
Jednou z našich zastávok bolo Fiascherino, malé pobrežie medzi Lerici a Tellaro, kde sa cesta zrazu otvorí smerom k moru a človek má chuť jednoducho zaparkovať a zostať. Práve tu som si znovu uvedomila, že v Taliansku nemusí byť najkrajším miestom veľká známa pláž. Niekedy je to malá zátoka, pár schodov k vode a niekoľko ľudí, ktorí si prišli užiť rovnaké popoludnie.
Veľmi sa nám páčilo aj San Terenzo. Farebné domy, prístav, promenáda a malé uličky, v ktorých sa dá bez cieľa prechádzať. To všetko s výhľdom na Lerici. Ak budete v tejto časti Ligúrie, odporúčam neodchádzať hneď po kúpaní. Zostaňte až do večera. Keď sa deň začne končiť, na pláž prichádzajú miestni, deti sa ešte stále hrajú vo vode, ľudia si sadnú na pobrežie a celé malé mestečko dostane úplne inú atmosféru. Práve tieto chvíle mám z dovolenky často radšej než samotné „top“ miesta z itinerára. My sme takto zostali na Marinella Beach. Celá Zátoka básnikov má jednoducho nestkutočné čaro.
A potom je tu Portovenere. Na jednodňový výlet je podľa mňa ideálne, pretože v sebe spája presne to, čo mám na Ligúrii rada... históriu, krásnu architektúru a zároveň možnosť skočiť do mora. Môžete sa prejsť starými uličkami, pozrieť si kostol San Pietro, chvíľu len sedieť pri vode a potom si nájsť miesto na kúpanie. Nemusíte si vyberať medzi poznávaním a plážou, pretože tu máte oboje v jeden deň.
Sarzana večer
Na Sarzane sa mi páčilo najmä to, že sme ju nemali ako „destináciu“, ktorú musíme vidieť. Bolo to jednoducho naše miesto. Cez deň sme odchádzali na výlety a večer sme sa vracali.
A práve večerná Sarzana bola jedným z príjemných prekvapení celej dovolenky. Keď už opadne denné teplo, historické centrum ožije, ľudia vyjdú von a malé námestia a uličky začnú fungovať vlastným tempom. Obchody sú nádherne vyzdobené, celé mestečko nasvietené a odvšadiaľ to nádherne vonia.
Pisa a potom Lucca
Jeden deň sme si nechali na Toskánsko. Prvou zastávkou bola Pisa, kde sme sa zastavili prakticky len na Piazza dei Miracoli. Šikmá veža je presne ten typ pamiatky, ktorú chcete vidieť naživo, ale podľa mňa jej pokojne stačí niekoľko hodín. Pozreli sme si námesite, urobili pár fotiek a pokračovali ďalej.
A dobre sme urobili. Pretože Lucca bola úplne iný príbeh.
Ak by som si mala vybrať medzi Pisou a Luccou, bez rozmýšľania by som si vybrala Luccu. Nechať si na ňu dostatok času je podľa mňa oveľa lepšie ako ju zaradiť len ako krátku zastávkou medzi inými miestami. Prechádzali sme sa mestom, objavovali malé uličky, námesita a obchody a jednoducho si užívali jeho atmosféru. Lucca je krásna práve vtedy, keď sa nikam neponáhľate.
A potom prišla Gelateria Veneta. Nebudem tvrdiť, že som ochutnala všetky zmrzliny Talianska, práve naopak, niesom veľký fanúšik... Ale toto bola jedna z dvoch najlepších, aké som kedy mala. Tá druhá bola v Ríme. A presne pre takéto malé objavy mám na roadtripy rada. Niečo si prečítate, niečo vám odporučí internet, ale potom sú tu miesta, ktoré si jednoducho zapamätáte preto, že vám tam chutilo.
Cinque Terre bez stresu
Na Cinque Terre sme sa vybrali vlakom z La Spezie. Vedome sme si neplánovali prejsť všetkých päť dedín, pretože sme boli na rodinnej dovolenke s deťmi. Vybrali sme si teda dve - Riomaggiore a Manarolu. Myslím, že práve toto je pri Cinque Terre dôležité. Netreba mať pocit, že ak za jeden deň nestihnete všetkých päť miest, niečo ste pokazili. My sme si radšej nechali čas na prechádzku, obed, fotky a chvíľu pri mori.
Do Manaroly sme sa z Riomaggiore vybrali cez Via dell`Amore, slávny chodník nad morom. Je sposplatnený, ale ak máte možnosť ísť ním, jednoznačne stojí za to. Výhľady na pobrežie sú krásne a samotná cesta je súčasťou zážitku.
A práve pri Cinque Tere sme si definitívne povedali, že netreba veriť úplne všetkému, čo človek vidí na Instagrame.
Instagram vs. realita
Pred cestou som mala trochu obavu. Na sociálnych sieťach človek neustále vidí preplnené vlaky, davy ľudí, pláže, na ktorých sa nedá ani pohnúť a zábery Cinque Terre, ktoré vyzerajú skôr ako turistická nočná mora než dovolenka. Realita bola, samozrejme, turistická. Je to známe miesto a ľudí tam je veľa. Ale zároveň nebola taká dramatická, ako by človek mohol nadobudnúť pocit z Instagramu.
To je podľa mňa dobré mať pri cestovaní na pamäti. Sociálne siete nám často ukazujú extrém a to buď dokonale prázdnu pláž alebo dav, ktorý údajne znemožňuje návštevu. Medzi tým však existuje úplne normálna realita. Stačí trochu plánovať, vyhnúť sa najväčšiemu náporu a hlavne nemať predstavu, že každé miesto musí vyzerať presne ako fotografia, ktorú ste pred cestou videli.
Aj preto sme si Cinque Terre radšej užili po svojom. Dve dedinky nám úplne stačili.
Jeden deň vo Florencii
A potom sme si povedali, že keď už sme tak blízko, nemôžeme vynechať Florenciu. Na Florenciu by človek potreboval minimálne niekoľko dní. My sme mali jeden. A samozrejme, bolo to málo. Ale niekedy je jeden deň lepší ako žiadny.
Chceli sme vidieť to, čo bolo pre nás najdôležitejšie, a potom už len kráčať mestom bez pocitu, že musíme stihnúť všetko. Začali sme v Uffizi, prešli cez Loggia dei Lanzi na Piazza della Signoria, pokračovali k Ponte Vecchio a samozrejme sme nemohli vynechať Santa Maria del Fiore.
Medzi tým sme sa zastavili v Giunti Odeon, nádhernom kníhkupectve v historickom kine, ktoré bolo samo osebe zážitkom. A potom Rivarno Café, kde sme si dali chvíľu pauzu od pamiatok a ruchu mesta.
Florencia bola presne taká, ako som čakala. Nádherná, veľká, plná histórie a zároveň trochu zahlcujúca. Jeden deň nám ukázal to podstatné, ale zároveň nám dal veľmi dobrý dôvod vrátiť sa sem niekedy na dlhšie.
