... vybaví sa mi vôňa detstva. Záhrada pri dome, kde sa ich ťažké kvety lámali pod vlastnou krásou. Bordové obláčiky v tráve, vždy trochu nakrivo.

Dnes už kvitnú aj v mojej vlastnej záhrade. Niektoré nežné pudrové, iné sýte ako malinový sorbet. Každý rok sa snažím pridať aspoň jednu novú odrodu, pre ten zvláštny pocit, keď ich po prvýkrát uvidím kvitnúť.

Aj vy ste si uvedomili ako jemne sme sa presunuli do leta? Rána už zrazu nie sú chladné, svetlo v záhrade sa mení na zlaté, teplé a trochu lenivé. Všetko sa spomaľuje, tráva rýchlejšie schne a ja hľadám tieň pod stromom či slnečníkom. Práve v tomto prechode zo sviežeho mája do plného leta majú pivónie svoje najkrajšie predstavenie. Mnohí si myslia, že pivónie sú májové kvety a po ich hlavnej sezóne už záhrada stratí to romantické kúzlo. No stačí si prochu premyslieť výber a môžeme sa z nich tešiť až do konca júna. Presne preto rada vysádzam neskoršie kultivary, ktoré rozkvitajú postupne a predlžujú obdobie ich kvitnutia. Skúste preto nabudúce vysadiť kombináciu skorých a neskorých odrôd. K tým neskorším patria napríklad AMABILIS, ktorú kúpite TU. Túto konkrétnu odrodu nájdete aj u mňa a kvitne až do druhej polovice júna.

Tento rok som pivónií nazbierala viac než zvyčajne. Rozložila som ich po dome. Boli v spálni, kuchyni a dokonca aj kúpeľni pri mojej obľúbenej sviečke LIPA od LaFormula. Keď sa zapáli, rozvonia ako letný podvečeer niekde pri dedinskej kaplnke, trochu nostalgicky, trochu magicky a už iba chýbajú poletujúce svätojánske mušky.

A tak ležím večer vo vani, pozerám na ťažké kvety vo váze a viem, že leto je tu v plnej sile. Pomaly so svetlom, ktoré zostáva pár týždňov dlhšie a s vôňou čerstvých kvetov prinesených zo záhrady.

Majte sa pekne, Alexandra