Atény

Pohltili nás od prvých krokov. Najviac sme si užili prechádzky Plakou a jej uličkami, kde sa dá kedykoľvek zastaviť na malé občerstvenie či kávu. Na chvíľu sme sa zatúlali do Anafiotiky, kde by ste biele domčeky, úzke chodníky a ticho vôbec nečakali. Navštívili sme aj Roman Forum a Hadriánovu knižnicu, neskôr Monastiraki square. Očarila nás Ancient Agora, kde sa zachoval chrám Hefaista a stoa Attala. Z kopca Pnyx sa otvára krásny výhľad na Akropolu, ktorá bola samozrejme najväčším zážitkom. My sme ju zažili počas letnej búrky, ktorú by ste určite na prelome júl a august vôbec nečakali. Niekto by si pomyslel, že to musí byť nepríjemné, ale malo to skutočne svoje čaro. A hlavne sme si odniesli ďalšiu premoknutú spomienku ako aj zo Sintry v Portugalsku minulý rok. Navyše sa davy turistov na Akropole rozutekali a my sme si mohli toto miesto vychutnať o niečo lepšie. Zvláštny pocit vo mne zanechal aj okamih, keď sme prechádzali okolo Lycea, miesta, kde kedysi učil Aristoteles. Jeden večer sme sa vybrali na kopec Lycabettus, odkiaľ sme sledovali západ slnka nad mestom. Bol to pohľad, ktorý spojil rušné ulice pod nami s pokojom chvíle, ktorú  me si vychutnali spolu. Zaujímavá bola aj prechádzka okolo Arch of Hadrian a Chrámu Dia, oboje stavby pôsobiace majestátne aj dnes. Národné záhrady Atén nás naopak neoslovili. Možno keby sme išli na jar, tak by bolo všetko zakvitnuté. Na jedlo sme si našli cestu do Lyra Restaurant Athens, kde nám chutilo a atmosféra bola veľmi príjemná. Gréci nás všade prijímali s nenútenou pohostinnostou, trpezlivosťou. Nie je to typ neustálej pozornosti, skôr pokojná prítomnosť, vďaka ktorej sa cítite vítaní bez toho, aby vás niekto obťažoval.

Milos

Po rušných Aténach nás trajekt z Pirea zaviedol na ostrov Milos. Už prístavné mesto Adamas nás prekvapilo, pretože to nie je iba prístav, kde zakotví loď, ale mestečko so skvelým street foodom, pekárňami, reštauráciami, večerným životom v nepreplnených uličkách a zmrzlinou v AGGELIKI. V tomto meste sa dá priamo bez problémov prenajať auto, čo je na Milose takmer nevyhnutnosťou, ak chcete pohodlne spoznávať ostrov podľa seba. Naše objavovanie začalo v Papafragas jaskyniach. Úzke zátoky a voda ukrytá medzi skalami pôsobia dramaticky a inak než zvyšok ostrova. Podvečer sme zase spoznali známe Sarakiniko. Na ostrove to je najturistickejšie miesto, stále však jedinečné. Biele skalné útesy a tyrkysové more vytvárajú unikátnu scenériu ako z filmu. Najväčším prekvapením pre nás bola pláž Plathiena, kde sme strávili celé dopoludnie a zároveň z nej nemám ani jednu fotku. Pre nás to bola najkrajšia pláž s pieskom. Nádherné čisté more a pokoj, aký sa dnes už často nevidí. Pekná bola ja pláš Provatas, príjemná najmä pre rodiny s deťmi, ak bývate na juhu ostrova. Na juhu sme zároveň strávili západ slnka na pláži Paleochori. Okrem pláží sme objavili aj bývalé rybárske dedinky, ktoré ostrovu dodávajú dušu. Mandrakia s tavernami, výhľadmi a krásnou atmosférou a Firopotamos so svojimi domčkmi pri zátoke patrili k tým, kam by som sa rada vrátila aj nabudúce. Vynechať nesmiem ani večery v meste Plaka, ktorá sa nachádza na kopci a ponúka očarujúci výhľad. Celé to tam je o atmosfére. Sadnete si do podniku, ktorý vás jednoducho osloví, zle sa vybrať tuším ani nedá. S pohárom v ruke, výhľadom a uličkami plnými života sa deň na Milose končí najlepšie. Aj tu platilo to, čo sme si všimli už v Aténach a to že pohostinnosť Grékov nie je teatrálna, ale prirodzená. Aspoň mi sme na to mali šťastie. V tavernách sa nikto zbytočne neponáhľa, obsluha vás nechá v pokoji sedieť a na záver vám naservírujú sladký dezert. Na záver moje odporúčania pre ubytovanie, ktoré vrelo odporúčam TU 

Pre našu rodinu to bola ideálna kombinácia s históriou a mestom na začiatku a oddychom pri mori na konci. S radosťou by sme si ju zopakovali.

Snáď som vás dnes trochu inšpirovala. Majte sa pekne, Alexandra

PS: pokiaľ hľadáte praktické tipy na takúto dovolenku, tak ja som čerpala z blogu Janky Travelhacker TU